O Podpoľaní

O Detve

Archeologické nálezy z niektorých lokalít Detvy svedčia o tom, že Detva bola osídlená v dobe predhistorickej. Nálezy zo skalnej plošiny Kaľamárka na Chrapkovej patria do neskorej doby bronzovej. Výskum potvrdil jej keltské osídlenie, osídlenie v rímskej i veľkomoravskej dobe a jeho zánik v 10. alebo 11. storočí n.l.. Detva vznikla v roku 1638, nepatrí teda medzi historicky staré sídla. 
Až do 17. storočia boli na dnešnom území Detvy husté lesy, hospodársky využívané len na majeroch, ktoré patrili panstvu na neďalekom hrade Vígľaš. Za vznik Detvy vďačíme Vígľašskému hradnému pánovi Ladislavovi Csákymu. Csáky podchytil doznievajúcu valašskú kolonizáciu a následné kopaničiarske osídľovanie pôdy. Valasi z viacerých kútov Slovenska, predovšetkým východného a severného, sa spolu s obyvateľmi okolitých starších obcí panstva zaoberali klčovaním lesa, ťažbou a spracovaním dreva a chovom oviec. Položili základy dodnes trvajúceho lazníckeho osídlenia. 
Pôvodný kataster Detvy bol oveľa väčší ako dnes. Niektoré vzdialenejšie laznícke sídla vznikajúce okolo obce, totiž v priebehu rokov rástli a prirodzeným spôsobom sa osamostatňovali. 
V roku 1811 sa Detva stala mestečkom s právom organizovať výročné trhy a jarmoky. Vtedy pravdepodobne dostala i erb, ktorého tri smreky symbolizujú lesné bohatstvo oblasti. 
V 20. storočí do vývoja Detvy veľmi výrazne zasiahlo vybudovanie strojárskeho podniku Podpolianskych strojární a nová urbanizácia. V roku 1965 sa Detva stala mestom a od roku 1996 sídlom novovzniknutého okresu Detva. 
V súčasnosti tvoria Detvu miestne časti : Detva - historická časť a Detva – sídlisko nachádzajúce sa v intraviláne mesta a miestne časti (lazy) : Krné, Piešť I., Piešť II., Kostolná, Skliarovo a Zapriechody nachádzajúce sa v extraviláne mesta, tzv. lazy.
V meste a jeho okolí sú vybudované ubytovacie a reštauračné služby, služby súvisiace s cestovným ruchom (cestovné kancelárie, zmenárne, požičovňa a opravovňa bicyklov, servis, čerpacie stanice pohonných hmôt, obchody, predajne s ľudovo-umeleckými predmetmi, zdravotnícke služby a pod.). 
Poloha mesta v rámci Slovenska umožňuje jeho veľmi dobrú dopravnú dostupnosť autami a autobusmi po ceste E 571 (I/50) Trenčín – Zvolen – Lučenec – Košice, ale aj na hlavnej trase Bratislava – Zvolen – Košice. Železničná stanica sa nachádza na okraji mesta, v jeho mestskej časti Krné, na hlavnej trase južného železničného ťahu Bratislava – Nové zámky – Zvolen – Fiľakovo. V neďalekom mestečku Sliač, vzdialeného 28 km, sa nachádza letisko. (zdroj: Ing. Anna Golianová, MsÚ Detva)

Príroda a ráz krajiny

Detva a jej okolie sa vyznačujú viacerými prírodnými a krajinnými fenoménmi. Predovšetkým sú to:

  • prírodná dominanta územia - horský masív Poľana

  • špecifická krajinná štruktúra spojená s využitím zeme človekom - terasovito usporiadané polia

  • roztýlené laznícke osídlenie s usadlosťami ľudovej architektúry

  • historická časť Detvy s čiastočne zachovanou uličnou zástavbou s nízko podlažnými dlhými domami a dominantou kostola

Osobitné hodnoty a záujmy ochrany prírody v k.ú. Detvy sú sústredené najmä v jej severnej časti územia, kde zasahujú do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Chránená krajinná oblasť Poľana: Stratovulkán Poľana (1 458 m n.m) je prírodnou dominantou regiónu Podpoľania. Je najväčšou vyhasnutou sopkou v Európe. V priebehu vývoja v jej centrálnej časti vznikla denutačnou činnosťou a eróziou z pôvodného krátera kotlovitá priehlbina - kaldera s priemerom takmer šesť kilometrov a hĺbkou asi 600 m. Územie Poľany bolo v roku 1981 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť (celková výmera 20 360 ha). V roku 1990 bola Poľana zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO. Zvláštnosťou Poľany je komplex lesov pralesovitého charakteru a rozmanitosť lesných spoločenstiev. Takmer 85 % plochy Poľany je zalesnených, pričom prevahu majú ihličnaté lesy. Unikátom je vrcholová smrečina, ktorá predstavuje najjužnejší výskyt pôvodných smrečín v Západných Karpatoch. Pre Poľanu je charakteristická pestrá fauna a flóra. Žije tu aj veľký počet ohrozených a vzácnych druhov vtákov, preto územie Poľany bolo zaradené medzi významné vtáčie územia Európy. Poľana je aj Chránenou poľovnou oblasťou pre chov a výskum jelenej zveri, žije tu aj medveď, rys a vlk.

Prírodná pamiatka Kaľamárka (rozloha 1,28 ha): Je najznámejšou chránenou lokalitou Detvy. Nachádza sa približne 3 km severne od Detvy v Detvianskom predhorí na južných svahoch Poľany, na hranici s k.ú. Dúbravy. Tvoria ju bralné a skalné steny s pôvodnými teplomylnými lesnými a nelesnými spoločenstvami. Predstavuje územie s 5. stupňom. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v r. 1977. Skalné steny Kaľamárky sú predmetom záujmu skalolezcov.

Prírodná pamiatka Melichova skala (rozloha 0,30 ha): Patrí medzi najzaujímavejšie geologické výtvory, pozostatky sopečnej činnosti Poľany. Nachádza sa na južnom svahu Poľany, severne od Detvy, nad Skliarovom, približne 3,5 km od historického centra Detvy. Ide o 30 m vysokú skalnú ihlu. Za chránenú bola vyhlásená v r. 1964.

Chránený areál Horná Chrapková (rozloha 1,0585 ha): Predmetom ochrany sú zachované pomáčané a mokraďové lúky z bohatým floristickým zložením. Areál sa nachádza v severnej časti Detvy nad Kaľamárkou. Predstavuje územie so 4. stupňom ochrany. Chránený areál bol vyhlásený v r. 1998.

Lokalita Pôjdik: Jedna z najsevernejších lokalít s výskytom chráneného druhu flóry. 

Lokalita Vrchdetva: Staré pasienky na južnom svahu Poľany v nadmorskej výške 1 000 - 1 600 m n.m. tvoriace hniezdny biotyp pre viaceré vtáčie druhy.

Lokalita Spúšťanka: Nachádza sa nad Skliarovom, predstavuje druhovo pestré podhorské kvetnaté ovsíkové lúky.

Lokalita na kóte Voliarky: Xerotermná lokalita 463 m n. m., nachádzajúca sa východne od mesta Detva na kóte Voliarky.

Nad priekopou: Lokalita teplomilnej vegetácie, približne 4 km juhovýchodne od historického centra Detvy, okolo kóty "Nad priekopu" južne od osady Zlatno.

Alúvium Slatiny: Regionálny biokoridor, na strednom toku Slatiny, v dĺžke asi 7 km so zachovanou pôvodnou pobrežnou vegetáciou a faunou mokraďových lúk a porastom drevín 80 - 100 ročných jedincov jelší a vŕb na brehoch meandrujúceho toku.

Lom nad Ježovou: Vrch Ježová ( 620 m n.m. ) a prírodný park pod Ježovou, severozápadne 2 km od Detvy - sídliska. Pôvodne lom na kameň, uzatvorený koncom 20. storočia. Krajinárskymi úpravami t. j. sanáciou a jeho vyčistením nadobudlo toto miesto podobu symbolickej krajiny s labyrintom. (zdroj: PhDr. Anna Ostrihoňová, MsÚ Detva)

Sakrálne stavby, pamiatky histórie a architektúry  

DETVA - KOSTOLNÁ, archeologická lokalita Chrapková pod Kaľamárkou

Skalná plošina podoby kamenného hradiska, približne 5 km od Detvy nad osadou Stavanisko. Archeologické nálezy svedčia o počiatkoch osídlenia územia. Sprístupňuje ju turistický náučný chodník. Skalné steny Prednej Kaľamárky sú obľúbeným miestom skalolezcov.

DETVA - historické centrum,Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi a jeho okolie

Dominanta historického centra Detvy, na Partizánskej ulici, klasicistický, postavený v r. 1803 - 1805 na základoch renesančného chrámu z r. 1664. Kostol je kultúrnou pamiatkou. Na vonkajšej stene kostola je umiestnená pamätná tabuľa venovaná národnému dejateľovi, historikovi, etnografovi, katolíckemu kňazovi Karolovi Antonovi Medveckému, autorovi monografie Detva ( 1905 ). Ďalšia pamätná tabuľa na južnej strane kostola označuje miesto skonu Antona Prokopa (* 20.6.1894 - † 8.6.1919) odvážneho odporcu maďarizácie popraveného vojskom Maďarskom republiky rád v roku 1919. Drevené vyrezávané kríže v blízkosti kostola a farského úradu, podobne ako drevená vyrezávaná brána, sú dielami miestnych majstrov drevorezby. Prícestná socha Sv. Jána Nepomuckého na južnej strane kostola je ľudovou plastikou z obdobia neskorého baroka.

Prícestná socha sv. Floriána

Ľudová plastika na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ulice, neskorobaroková z 18. storočia.

Cintorín a drevené náhrobné kríže

Miesto posledného odpočinku zosnulých, severovýchodne od historického centra Detvy, vyústenie z ul.Cintorínskej. Drevené vyrezávané náhrobné kríže sú dielami miestnych ľudových majstrov. Solitéry staršieho datovania patria medzi kultúrne pamiatky.

Kalvária pri cintoríne

Miestny religiózny priestor s výhliadkou na Detvu, približne 1 km severovýchodne od historického centra, vľavo od Cintorínskej ul., s kaplnkou z r. 1905 - 1908 v historickom slohu. Pozoruhodnosťou je aj umelo vytvorená expozícia drevených náhrobných vyrezávaných krížov, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu, ale boli obnovené a nainštalované v tejto lokalite v blízkosti cintorína.

Prícestné kríže

Tieto väčšie podoby drevených náhrobných vyrezávaných krížov obyčajne možno nájsť pri cestách a križovatkách ciest v celom chotári Detvy. Podobne ako náhrobné kríže aj prícestné kríže sú dielami miestnych majstrov drevorezbárov. Charakteristický je pre ne polychrómovaný vruborez s rastlinnými a geometrickými ornamentami. Kríže detvianskych majstrov boli aj základom pre vytvorenie symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách.

Obecný dom na Nám. SNP

Budova bývalého obecného domu, postavená v r. 1908. Patrí k historicky najstarším architektonickým objektom Detvy. Do r. 1991 bola sídlom obecného, neskôr mestského úradu.

Ľudový dom na Nám. SNP č. 6

Murovaný kamenný dom v historickom centre, Nám. SNP č. 6/257, s drevenou vyrezávanou bránou a solárnym motívom na štíte. Je kultúrnou pamiatkou a ukážkou ľudovej architektúry Detvy, tzv. dlhých domov, v ktorých bolo za sebou radených niekoľko bytových jednotiek. Drevená vyrezávaná brána z roku 1857 je ojedinelou zachovanou pamiatkou drobnej architektúry niekdajšej Detvy.

Vagačov dom

Pôvodne rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku, v historickom centre Detvy, na Partizánskej ul. Vznik bryndziarne sa datuje do roku 1787. Jej zakladateľom bol Ján Vagač, rodák zo Starej Turej. Výrobky detvianskej bryndziarne preslávili Detvu doma aj vo svete, najmä v Rakúsku, Nemecku a Amerike. Vagačovská bryndziareň po r. 1948 zanikla, bola znárodnená a jej vybavenie bolo prevezené do bryndziarne vo Zvolenskej Slatine, ktorá existuje dodnes. V súčasnosti nový majiteľ realizuje prestavbu na penzión a služby pre cestovný ruch.

Podpolianske múzeum

Regionálne múzeum Podpoľania, na ul. Partizánskej č. 63, umiestnené v budove bývalej školy. Pôvodne vzniklo z iniciatívy miestnych zanietencov v roku 1994 a ich snahy o zachovanie kultúrneho dedičstva Detvy a Podpoľania ako jedného z najvýznamnejších národopisných regiónov Slovenska. Múzeum čiastočne vyplnilo absenciu takéhoto zariadenia v regióne. Jeho zakladateľom a prevádzkovateľom je mesto Detva. Základom zbierkovej činnosti je národopisné zameranie. Na prízemí budovy je Mestská knižnica Karola Antona Medveckého.

Z klenotnice Veroniky Golianovej

Pamätná izba na detviansku ľudovú umelkyňu Veroniku Golianovú, ktorá sa venovala najmä detvianskej výšivke. Malá národopisná expozícia je pozostatkom jej zbierkovej činnosti. 

Detva - sídlisko, Kláštor Božieho milosrdenstva

Novovybudovaný religiózny priestor, s malou kaplnkou a dreveným vyrezávaným krížom, ktorý vznikol z iniciatívy a za pomoci skupiny obyvateľov z Okružnej ul. Výrobcom kríža je Ondrej Ďurica z Raticovho Vrchu Hriňovej. Ide o revitalizovaný priestor divokej skládky. V súčasnosti je zároveň miestom s peknou vyhliadkou na Detvu a obľúbené miesto vychádzok.

Detva Krné - Piešť I.  - Piešť II., Kaplnka v Krnom

Sakrálny priestor s dominantou kaplnkou v miestnej časti Krné. Bol vybudovaný v r. 2008 miestnymi obyvateľmi. Kaplnka je zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci. Vstup ku kaplnke tvorí drevená vyrezávaná brána a kríž od miestneho tvorcu Jozefa Krnáča z Krného.

Kaplnka v Piešti

Nachádza sa pri bývalej škole, napravo od miestnej cesty. Postavená bola miestnymi obyvateľmi. Slúži ako miestny religiózny priestor - motlitebňa.

Kaplnka v Piešti

Je situovaná na kopci v Piešti, odtiaľ pekné výhľady na masív Poľanu, Detvu a okolité obce. Miestny religiózny priestor.

Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne

Súsošie odhalené v auguste 1952, autorov akademického sochára Jána Hučka a arch. J. Fulhammera, v križovatke Partizánska ul. - Nám. SNP.

Pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa na pamiatku šiestich nevinných občanov Detvy, ktorí boli umučení a popravení gestapom v januári 1943. Tabuľa sa nachádza na konci ul. Partizánskej, na dome, kde boli väznení.

Pamätné miesto SNP

Pamätné miesto s pamätnou tabuľou odhalenou v októbri 1984. Nachádza sa vľavo od zastávky autobusov na Partizánskej ul. Na tomto mieste sa 1. októbra 1944 konala prehliadka partizánskych a povstaleckých vojenských jednotiek. (zdroj: PhDr. Anna Ostrihoňová, MsÚ Detva)

TECHNICKÉ PAMIATKY V MESTE A BLÍZKOM OKOLÍ

Detva
Píla

Navrhovaná technická pamiatka z 1. polovice 20. storočia na porez dreva (pôvodne parná píla). V súčasnosti je stále funkčná.
Lokalita: Partizánska ulica

Vígľaš
Lesná železnička
V neďalekej obci Vígľaš je možno vidieť technickú pamiatku – časť súpravy lesnej železničky, ktorou zvážali v rokoch 1904 – 1975 drevo z Kysliniek k železnici do Vígľaša.
Lokalita: obec Vígľaš, pri ceste I/50 (E 571) pod Vígľašským hradom
(Autor : Ing. Anna Golianová, MsÚ - OR)